Listopad 2007

Zdraviiiiiim =)

17. listopadu 2007 v 18:26 | Sora_Naegino22 |  Animee girls
No....tak zas vás idem pootravovať XDDD....nejakými peknými obrázkami....

Noc temných anjelov

16. listopadu 2007 v 20:17 | Sora_Naegino22 |  TENSHI
Takže....konečne po dlhšom čase tu zas pridám nejaké obrázočky....tentokrát to budú temní anjeli...buuuuuuuuuuuuuu =)
tento anjel je temný a smutný zároveň

WOW....krásne obrázočky

10. listopadu 2007 v 22:11 | Sora_Naegino22 |  TENSHI
Takže teraz vám tu podávam nejaké pekné obrázky.....môžte obdivovať úžasných anjelov. XD

Prehlásenie

6. listopadu 2007 v 20:55 | Sora_Naegino22 |  prehlásenie
PREHLÁSENIE
Poviedky nie sú písané za účelom zisku. Sú v nich využité postavy a udalosti, ktoré sú duševným vlastníctvom tvorcov mangy/ anime. To isté platí o pripojených obrázkoch.

Mnooo..tak som tu zas.....XD

6. listopadu 2007 v 19:18
Awoooooojky......
Takže práve som tu pridala 1. časť mojej poviedky......je to môj prvý pokus.....tak dúfam, že sa vám to bude páčiť. A ešte vám tu pridám nejaké pekné obrázočky, aby ste si mali čo pozrieť.....nech sa páči . =)
"" width="1024" height="1024" class="center" />

Pocity skryté v duši- 1. časť

6. listopadu 2007 v 17:55 | Sora_Naegino22 |  1. časť: Pocity skryté v duši...
Pocity skryté v duši- 1. časť
" SORA NAEGINO.....ako ja ťa nenávidím," zúri vo vnútri Leon ležiac na posteli. " Príde si a myslí si, že aká je hviezda. A dokázala zacvičiť Legendárne akrobatické číslo....prečo práve ona?...práve to neskúsené dievčatko....ako je to možnééé?...Sora, ja ťa nenávidím." Celá nenávisť a zloba v ňom doslova kypí. " Ako si to predstavuje?...myslí, že keď príde do Kaleida Stage, je z nej najdokonalejšia a najúžasnejšia akrobatka na svete?....Že jej celý svet padne k nohám?....ja ju vyvediem z toho omylu. Veď ja jej ukážem, kto je technicky najdokonalejší akrobat na svete. Spadne ti hrebienok z hlavy.....o to sa postarám," uisťuje sa Leon so zákerným úškrnom na tvári. Leon sa poškrabe na hlave, hlboko sa zapozerá do steny a znovu sa zamyslí. " A teraz mám na to dobrú príležitosť, keďže ma Kalos pozval do Kaleida Stage. Lebo tá neschopná Leila Hamilton sa zranila a jediný kto ju môže nahradiť som ja." " Potrebujú ma a ja to využijem," lišiacky sa usmeje, " veď uvidíš Sora...budeš trpieť." Leon zaspal s týmito myšlienkami na perách.
Na druhý deň ráno sa rýchlo pobalil a zavolal si taxík, ktorý ho odvezie na letisko. Chcel nastúpiť do prvého lietadla do Ameriky. Vyšiel z domu a tam už bol žltý taxík, v ktorom sedel akýsi podivín. Mal ulízané vlasy a ružovú košeľu. Vyzeral ako gay. Leon si zdržanlivo nastúpil a povedal: " Na letisko, prosím." Vodič strčil kľúč do zapaľovania a otočil ním. Zrazu auto začalo vydávať divné zvuky a natriasalo sa. Leon cítil celé svoje raňajky v krku a vystrúhal úžasný ksicht ˇoˇ. Vodič sa naňho pozrel a rozrehotal sa. Doslova sa váľal od smiechu. Ale Leonovi veľmi do smiechu nebolo a nahodil kamennú tvár, takže šoféra hneď ten smiech prešiel. Nakoniec sa taxík konečne naštartoval.
Leon pozoroval vonku sa mihajúci svet a spomenul si na časy, keď bol ešte malý. Na to, keď sa hrával so svojou mamou. Keď sa hrali s loptou a stavali si domčeky z kociek. Keď každý deň sa chodieval korčuľovať s jeho sestrou Sophie. Bolo to obdobie plné radosti, lásky a šťastie. Ale všetko sa pominulo smrťou jeho rodičov, keď mal dvanásť rokov. Opustili ho a musel sa o seba postarať a aj o svoju sestru. Bol za ňu zodpovedný. Ale na to Leon nerád spomína, lebo Sophie už tiež nie je medzi živými. Pri spomienke na ňu sa mu do očí natlačili slzy, čo je u neho veľmi nezvyčajné. Leon si všimol, že už sú na letisku a utrel si slzu stekajúcu po líci. Šofér naňho už hodnú chvíľu pozeral s vyvalenými očami a slintal pri pohľade na Leonove vypracované telo, ale Leon si to všimol až neskôr. Až potom si uvedomil, že si ráno v tom zhone zabudol zapnúť košeľu. Leon si rýchlo zapol košeľu, hodil šoférovi peniaze do tváre a tresol s dverami. Leon sa červenal, ale už nechcel na to myslieť. Kráčal cez letisko a kúpil si letenku na najbližší let do Ameriky.
Chcel byť čím skôr v Kaleido Stage. Mal ešte hodinu času, tak si šiel do bufetu kúpiť kávu a sadol si a lavičku. Okolo neho sa preháňali hŕstky ľudí, ktorí sa ponáhľali, aby stihli svoj let. Iní tas mali dosť času, tak si čítali noviny alebo sa zohrievali teplým čajom. Okolo Leona prechádzal aj jeden chlapček s mamou. Chlapec sa zapozeral na Leona a spoznal v ňom legendárneho akrobata Leona Oswalda. Chlapec s úžasom v hlase povedal svojej mame: " Mami, mami....aha....pozri sa.....tam je ten známy akrobat....Leon Oswald." A ukázal smerom na muža v belasej košeli. Obzrela sa smerom akým ukázal chlapec, zasmiala sa a odvetila: " Ale nieee.... Fukae, to nie je on. Pomýlil si si ho s ním." A ťahala ho ďalej. Ľudia okolo to počuli a pozreli sa na Leona. Zrazu tam nastal obrovský šum. Fukae sa vytrhol z maminho pevného zovretia a rozbehol sa smerom k Leonovi. Leon si všimol zadychčaného chlapca, ktorý bežal smerom k nemu a prekvapene sa naňho pozrel. Keď sa Fukae vydýchal, prihovoril sa k Leonovi: " Vy ste ten slávny akrobat, však?....Leon Oswald...videl som nejedno vaše vystúpenie....ste to vy. Viem to..." Leon sa len usmial a povedal: "Nie, to nie som ja....pomýlil si si ma s ním." Fukaeova mama prišla k svojmu synovi a vyprskla naňho: " Prestaň otravovať tohto pána..." Otočila sa smerom k Leonovi a povedala: " Prepáčte môjmu synovi...je veľmi prchký a zbrklý." Leon odvetil: " To je v poriadku..." a odišiel preč smerom k lietadlu. "Vidíš?...vravela som ti, že to nie je on," povedala nahnevane. " Prepáč mami...ja..ja som len....myslel som, že je to on... bol som si tým stopercentne istý..." odvetil Fukae, ale vo vnútri mal stále pocit, že je to on...bol si istý...ani sám nevedel prečo...proste to vedel....
Leon zatiaľ nastúpil do lietadla a letuška ho nasmerovala k jeho sedadlu. Pohodlne sa usadil a keď vzlietli pozoroval oblaky...ako sa nimi predieral lietadlo.....bol zamyslený ako vždy. Ani sám nevedel, prečo tomu chlapcovi klamal...možno len nechcel vyvolať rozruch...Ale na to už nechcel myslieť...nevedel sa dočkať, kedy príde do Kaleida Stage. Živila ho bezhraničná nenávisť k Sore. A aj keď si to nechcel priznať, v kútiku duše jej závidel, že dokázala predviesť Legendárne akrobatické číslo. Veď tí, čo sa o to pokúsili, zomreli alebo sa škaredo zranili. Z myšlienok ho vytrhla letuška, ktorá mu ponúkala niečo na pitie...
Zatiaľ čo Leon cestoval a rozmýšľal ako Soru potupí, v Kaleido Stage bolo rušno. Chodilo tam nespočetne veľa novinárov a ľudí, ktorí obdivovali Leilu a Soru, lebo dokázali predviesť Legendárne akrobatické číslo. Všetci tam chodili kvôli nim a chceli ich podpisy. Ale zlou správou bolo, že Leila už nikdy nebude môcť vystupovať v Kaleido Stage.
Vždy iniciatívna Sora sa rozhodla, že treba niečo podniknúť... " Mám perfektný nápad" povedala Sora. " A aký? Čo zas bude tentokrát?.... Našla si si nového domáceho miláčika ako minule Jonathana? " zasmiala sa Mia. " Ale nie, Mia. Si úplne vedľa. Napadlo mi, že by sme mohli usporiadať rozlúčkovú párty pre Leilu. Boloby to prekvapenie a urobili by sme jej týmto radosť," odvetila Sora. " Wauuu... Soraaa...to je dobrý nápad. Už sa na to teším," pritakala Mia tancujúca od radosti. " Ja som tiež za, veď vieš ako mám rada oslavy, hlavne keď je tam veľa srandy a zábavy," veselo povedala Anna a celá tvár sa jej od radosti rozžiarila, " možno už konečne budem mať možnosť predviesť nejaké zo svojich kúskov... heheheeee." Keď sa Sora a Mia pozreli na Annu, či si robí srandu, čakalo ich nemilé prekvapenie. Hyperaktívna a veľmi " vtipná" Anna už mala na tvári červený nos a na hlave by ani nemohla chýbať trojcipá šaškovská šatka a samozrejme vystrúhala pri tom super pózu so zajkom a kačičkou. Teda naskytol sa im hrôzostrašný pohľad a oni nahodili tvár typu -_- ( a mali na hlave tú zvyčajnú slzičku v divných situáciách ( ten kto videl anime, pochopil)). Keď si to všimla Anna hneď s tým prestala, veď za pokus to stálo XD. Sora pokračovala v rozhovore akoby sa nebolo nič stalo: " Dobre, tak platí. Večer sa dohodneme čo a ako." " Už sa neviem dočkať, keď sa to dozvie Leila...určite bude nadšená....aaaaach, " zastonala Sora a klesla na zem s rukami podopierajúcimi tvár. Mia hneď priskočila k nej a vypytovala sa ustráchane: " Čo sa ti stalo, Sora?.. Čo sa deje?.. Prečo plačeš?" " Ja...ja len....keď si pomyslím, že už nikdy nebudem môcť vystupovať s Leilou....začne mi niečo zvierať hrdlo a cítim sa stiesnená....slzy sa mi hneď nahrnú do očí, " rozprávala Sora úzkostlivo. " Ale no tak neplač, Sora.. to bude dobré...všetko bude v poriadku," chlácholí ju Anna. " Leila sa tak sama rozhodla. Vedela, čo ju čaká, ak zacvičí Legendárne akrobatické číslo so zranenou rukou.... Dobrovoľne sa dala do toho. Bolo to jej slobodné rozhodnutie." Vraví Mia a pritom hladí Soru po vlasoch. Sora sa rozplače ešte viac a vzlyká: " Ja...viem, ale keď som s ňou letela vo vzduchu, mala som pocit, že mám krídla. Že dokážem čokoľvek. Cítila som sa ako anjel a vedela som, že sa mi s Leilou nič zlé nemôže stať. Bol to úžasný pocit.... ani to neviem poriadne popísať. Ale už je to preč.. už je to nenávratne preč... a ja s tým už nič nemôžem spraviť. Už ten neuveriteľný pocit nezažijem...." Plačiacu Soru nebolo možné utíšiť. Vtom pribehol Ken a celý udychčaný sa snažil lapiť dych. " Prišiel som vám povedať niečo veľmi dôležité.... Hádajte, čo sa stalo. Práve pri...." náhle sa zastavil uprostred vety, keď si všimol, čo sa deje. Anna mu vysvetlila, prečo Sora plače. Podišiel k nej a povedal: " Neplač Sora. Tu nie je dôvod na plač, lebo Leila je šťastná, že predviedla Legendárne akrobatické číslo, hoci na úkor svojho zdravia. Je šťastná, že ho predviedla s tebou.... s nikým iným by to nemohla urobiť... s nikým by to nešlo...ty si jej pomohla splniť sen. Bez teba by to nedokázala. Bola si svedkom neuveriteľného a takmer nemožného." Ken sa jej zahľadel hlboko do očí a pokračoval: " Leila to neľutuje.....práve naopak....je šťastná a preto sa treba radovať s ňou. Keď už kvôli ničomu inému, tak sprav to aspoň pre ňu." Ken jej utrel slzy z tváre a silno ju objal. Sora sa už cítila oveľa lepšie a pošepkala: " Ďakujem ti, Ken. Čo by som si bez teba počala. Si pre mňa veľkou oporou...mám ťa rada." Ken sa začervenal a vtom túto dojemnú chvíľku prerušila Mia: " Ken. Čo si nám vlastne chcel oznámiť, keď si tu tak zadychčane vletel?" Ken sa chvíľu na ňu nechápavo pozeral a po chvíli si spomenul: " Aaaaaaa.. chcel som vám povedať, že už konečne sem dorazil LEON OSWALD....." Všetky ostali ticho...
" Konečne som tu," pomyslel si Leon a uškrnul sa, " čakajú ťa ťažké časy,, SORA NAEGINO......."